Sebastian Ströbel: Atraktivita je skôr prekliatím, ako požehnaním...

Verte tomu alebo nie, šarmantnému nemeckému hercovi dokonca na temer desať rokov zabrzdila kariéru!

Mnoho mladých hercov, ktorí do sveta pohyblivých obrázkov vstupovali s až príliš zidealizovanými predstavami o žiarovej budúcnosti a závratnej kariére, to napokon na polceste k ceste za slávou vzdalo, z toho alebo onoho dôvodu. Verte tomu alebo nie, viacerí aj kvôli obrovskej frustrácii z toho, že sa napriek enormnej snahe nedokázali vymaniť zo škatuľky, v ktorej nie vlastnou vinou skončili, a zbaviť sa nálepky, o ktorú vlastne vôbec nestáli – napríklad aj „ťažký fešák“, „lámač sŕdc“, „nekonečne sexy, no nie veľmi bystrý“ či „osudový muž“...

Veľkým vzorom pre nemeckých mladých hercov je zrejme aj preto šarmantný Sebastian Ströbel, ktorému sa až krátko po tridsiatke podarilo v podstate všetkých týchto nelichotivých nálepiek zbaviť a ktorého v televízii Doma uvidíte už túto stredu v trileri Prežila som peklo. Po temer desiatich rokoch podradných alebo bezvýznamných vedľajších úloh a množstve odmietnutí z dôvodu prílišnej atraktivity - ktorú práve preto považuje skôr za prekliatie, ako požehnanie – sa totiž konečne dočkal odmeny za svoju vytrvalosť a jeho kariéra sa pohla vytúženým smerom!

Nepochybne aj preto, že Sebastian aj v časoch najväčšieho zúfalstva, keď zvažoval popri herectve i ďalšiu, druhú prácu, aby uživil svoju rodinu – hoci na to totiž sympaťák s výzorom večného chlapca možno nevyzerá, je hrdým manželom a otcom dvoch krásnych dcérok -, seknúť s herectvom a prihlásiť sa na úrad práce nechcel a dokonca o tom ani len neuvažoval. Priznáva bez mučenia, že je dosť komplikovaná povaha a často všetko do detailov rozoberá z rôznych uhlov, spochybňuje a má problém akceptovať mnohé veci, ktoré nedokáže zmeniť, no zatrpknutosť a rezignácia vraj k jeho negatívnym vlastnostiam, našťastie, rozhodne nepatria: „Filmovanie skrátka milujem a nikdy by som sa ho nedokázal len tak vzdať alebo ho zahodiť...“

A to sa v konečnom dôsledku ukázalo ako správny postoj, osud ho totiž za jeho nezdolnosť a krátko po tridsiatke konečne odmenil vytúženým vzostupom v kariére. Síce nie závratným, ale pretrvávajúcim. A tak nečudo, že sa pre mnohých o čosi mladších kolegov, ktorým sa zatiaľ nedarí celkom podľa ich predstáv, stal akousi zosobnenou nádejou, že ak sa človek nevzdá sám, nevzdajú to s ním ani vrtošivé sudičky! :-)