Sila: 67. a 68. epizóda

Narin pochopí desivú pravdu – že Azad sa s ňou prišiel naposledy rozlúčiť, že je mŕtvy a nikdy viac sa k nej už nevráti!

Úbohá Narin (Boncuk Yılmaz) akoby cítila, že práve prišla o všetko – hoci je už hlboká noc, sedí sama vonku, nešťastne spieva nekonečne smutnú pieseň a po tvári jej stekajú slzy... Dilaver (Celil Nalçakan) a Cihanovi (Devrim Saltoğlu) chlapi akurát stihli, so súhlasom a požehnaním ich otca Zinara (Muhammed Cangören), nafingovať Azadovu (Cemal Toktaş) vraždu ako nešťastnú náhodu, keď sa o tejto tragédii od svojho človeka dozvie Boran (Mehmet Akif Alakurt), ktorý spolu so Şivanom (Vural Tantekin) okamžite vyrazí na miesto údajnej nehody. Zatiaľ v sebe, žiaľ, nenájde dosť síl, aby o tom povedal milovanej Sıle (Cansu Dere) a spôsobil jej tak obrovskú bolesť...

Nič netušiaci Celil (Menderes Samancılar) sa zatiaľ zúfalo - a nie veľmi úspešne - snaží nejako rozveseliť a upokojiť utrápenú Bedar (Zeynep Eronat). Keď jeho úbohá žena konečne od únavy zaspí, Celil sa vyjde nadýchať čerstvého vzduchu – a natrafí na zronenú Narin, ktorá je pološialená od strachu o manžela a úpenlivo ho prosí, aby sa pokúsil spojiť so Şivanom, keďže Boran ani jednému z nich nedvíha telefón. No na Boranov príkaz, ktorý chce so svokrom hovoriť neskôr a osobne, im nezdvihne ani on.

Hysterický krik a nárek Cihanových synov, ktorým sa nedarí prebrať mamu, zalarmuje ich starého otca, ktorý keď zbadá pri jej nehybnom tele prázdne fľaštičky od liekov, ju okamžite vezme do náručia a vo vážnom stave a v hlbokom bezvedomí ju odnesie do nemocnice. Aby jej lekári mohli adekvátne pomôcť, potrebujú vedieť, aké lieky vlastne užila, a tak kým jeho dcére vypumpujú žalúdok, zrútený muž sa vráti späť domov po fľaštičky... Keď sa o tejto tragédii dozvie inak voči nej úplne ľahostajný a citovo absolútne chladný Cihan, niečo sa v ňom pohne - možno konečne aspoň mizivý náznak čohosi, vzdialene pripomínajúceho svedomie...?

Narin je už medzičasom taká zúfalá, že napriek pokročilej nočnej hodine sa rozhodne zavolať Sıle, o ktorej bezpečne vie, že jej zodvihne. Tak sa aj stane, no nanešťastie ani Sıla toho nevie o nič viac ako ona... Keď dohovorí s Narin, napadne jej pozrieť sa do Boranovho nočného stolíka – a keď zistí, že chýba jeho zbraň, pochopí, že sa muselo stať niečo naozaj veľmi, veľmi zlé! Zúfalá Narin sa preto znovu pokúsi spojiť sa manželom – a Boranovi, ktorý práve kľačí pri doráňanom a zakrvavenom Azadovom tele sa pri pohľade na rozsvietený displej Azadovho telefónu s Narininým menom tisnú slzy do očí...

Cihanovi synovia, na rozdiel od jeho svokra, sa na svet ešte stále dívajú naivnými detskými očami a svojho otca vidia ako toho jediného, kto ich a ich mamičku môže zachrániť. Alebo skôr až doteraz ho tak vnímali, no dnes sa z malých chlapcov stali malí dospelí. Dnes po prvý raz videli svojho otca takého, aký naozaj je – ako agresívneho slabocha, ktorý si neváži nič a nikoho a ktorý zo všetkého zlého viní vždy tých druhých, a nie seba! Ešte aj jeho brat Dilaver je pokusom jeho pôvabnej švagrinej o samovraždu viac otrasený a zdrvený, ako Cihan – a na rozdiel od svojho nepodareného brata je ochotný urobiť aj nemožné, hoc aj pohnúť celým svetom, len aby ju zachránil!

Keďže vrcholne znepokojená Sıla už aj tak nedokáže ani len oka zažmúriť, narýchlo sa oblečie a ponáhľa sa k rodičom. Keď ju Celil zbadá a keď sa dozvie, že Boran odišiel v chvate z domu i so zbraňou, hneď vie, že jeho najhoršie obavy sa zrejme naplnili. A keď mu jeden z Boranových mužov , zúfalo sa rozbehne na políciu, kde sa zrazí s Boranom a jeho mužmi. Len na pár sekúnd stačí na to, aby pochopil, že zármutok v tvári jeho zaťa svedčí o jedinom – že jeho syn je mŕtvy. Pár sekúnd planej nádeje, keď ho Boran uistí, že Azada nezabili, je razom zabudnutých pri jeho slovách o tragickej autonehode...

Narin je prešťastná, keď uvidí pohnúť sa domovú bránku a vzápätí uvidí usmievavú tvár milovaného manžela, ktorý ju láskyplne zovrie do náručia. Zvláštne je len to, že jej nepovie ani len jedno jediné slovko na privítanie či vysvetlenie. Len s očami plnými lásky nakukne cez okno dovnútra, kde sedia jeho mama a sestra, a potom sa so smutnými úsmevom pohne späť, odkiaľ prišiel. Keď sa jeho silueta zrazu rozplynie ako dym a tam, kde ešte pred chvíľou stál, neostane po ňom ani len zvírený prach, Narin pochopí desivú pravdu – že Azad sa s ňou prišiel naposledy rozlúčiť, že je mŕtvy a nikdy viac sa k nej už nevráti!

Keď svitne ráno, Boran so zrúteným Celilom prídu s boľavou pravdou do domu Sönmezovcov. Bedar, ktorá im s nádejou otvorí, pri pohľade na uplakaného manžela hneď vie, koľká bije - a zlomená žiaľom sa, bezmocne sa pridŕžajúc verají, pomaly popri nich zvezie na kolená... Policajný komisár šéfujúci tímu vyšetrovateľov Azadovej údajnej nehody pochybuje o správnosti záverov expertízy a rozhodne sa poriadne si na prípad posvietiť zo všetkých strán, preveriť všetky možné vyšetrovacie verzie...

Žiaľ, ktorý po správe o Azadovej smrti prežíva rodina Sönmezovcov, je nesmierny... Kým Bedar, Celil a malý Emir dávajú svoje nesmierne zúfalstvo a bolesť najavo hlasným nárekom a vodopádmi sĺz, užialená Narin je akoby v tranze, stále sa s mŕtvym manželom rozpráva, akoby bol ešte nažive, akoby tu bol s ňou. Nuž a Sıla... Nedokáže normálne smútiť, nedokáže preliať ani jednu jedinú slzu. Je akoby zamrznutá v čase...

V jej vnútri ako ničivý oheň narastá hnev a túžba po pomste, pretože veľmi dobre vie, nech už sa ju Boran akokoľvek snaží upokojiť len ťažko uveriteľnou verziou o nehode, že jej brata zavraždil niekto z Gencovcov! A na jej rozhodnutí pomstiť bratovu smrť nič nezmení ani dojatie, keď za bránou ich domu s otcom a mamou nájdu všetkých zamestnancov z fabriky, ktorí žialia spolu s nimi a prišli im svojou prítomnosťou vyjadriť svoju účasť a podporu...

Keď Boran príde do Cihanovho domu, aby zistil, či má alebo nemá prsty v Azadovej smrti, nenájde ho doma, ešte stále je totiž spolu s bratom Dilaverom v nemocnici, kde po pokuse o samovraždu leží jeho žena. Prijme ho preto jeho strýko Zinar, ktorý sa k nemu, ako už sa pomaly stalo zvykom, správa arogantne a s dešpektom. A inak to nie je, ani keď dorazí Dilaver, ktorého domov pošle Cihan, aby otec nečelil Boranovi sám!

Neskorší rozhovor Borana a jeho otca Firuza (Namık Kemal Yiğittürk) naberie nečakaný smer, keď sa starší z Gencovcov dosť necitlivo vyjadrí o Azadovej smrti ako o niečom, čo už bolo aj tak rozhodnuté, a teda nemenné, a vzápätí sa tak trochu zahanbene spýta, ako sa má Narin. Boran sa totiž otcovi azda po prvý raz postaví ako chlap a citovaním jeho nezmyselných a krutých pravidiel vyplývajúcich zo stáročia nemenných tradícií ho doslova zrovná – so zvláštne dutým hlasom mu totiž ako robot odrecituje, že Narin ich už nemá čo zaujímať, že je zavrhnutá rodom a tiež odsúdená na smrť a že on sám už vlastne nie je jej brat, ale vodca, ktorý ju má osobne zniesť zo sveta!

Nuž a krátko nato Boran vyčistí žalúdok aj mužovi, ktorý si k nim príde nárokovať sobáš s mladou vdovou muža, ktorý mal Sılu a jej rodinu na Firuzov príkaz popraviť v Istanbule – tentoraz má byť jej ženíchom chlapec, ktorý ešte len chodí do školy, vraj mu má byť najprv matkou, vychovať ho, a potom sa stať jeho ženou! Nečudo, že ho rozhnevaný Boran najprv spakruky udrie tak silno, že drzáň spadne na zem, a potom mu s odporom a pohŕdaním hodí peniaze, ktoré jeho rodina zaplatila ako veno a ktorými sa tento zaslepenec tradíciami toľko oháňa!

Aj keď sa to zná nemožné, Cihan zrejme predsa len má čosi ako svedomie... Rozhodne sa totiž postarať sa o svoju ženu, ktorá je ešte stále v hlbokom bezvedomí a bojuje o život, a definitívne ukončiť svoj nepatričný vzťah s Esme (Gökçe Yanardağ). A tak keď mu jeho milenka zavolá, akurát vo chvíli, keď svoju ženu preváža sanitkou do inej nemocnice, povie jej, že sa k nej už nikdy nevráti, že je medzi nimi nadobro koniec. A keď mu Esme predsa len ešte raz zavolá a chce nejaké vysvetlenie, povie jej, že najlepšie bude, ak ihneď odcestuje domov. A krátko nato jej dokonca pošle do hotela letenku do Istanbulu...

Azadovho pohrebu sa okrem jeho najbližších zúčastní veľmi veľa ľudí – susedia, priatelia a zamestnanci rodiny Sönmezovcov. Jediný človek, ktorý sa s ním nedokáže pri jeho hrobe naposledy rozlúčiť, je... Narin. Jednoducho to nejde, je to príliš bolestivé, príliš... Konečné. Cihan a jeho rodina majú, naopak, opäť viac šťastia, ako si zaslúžia – stav Cihanovej manželky sa totiž výrazne zlepšuje, takže nepotrvá dlho, a bude môcť nemocnicu opustiť a vrátiť sa domov, aj keď sa ešte bude musieť šetriť. No nik nemôže mať šťastie večne, a tak už krátko nato Cihan a Dilaver musia v uliciach Mardinu čeliť otvorenej konfrontácii s Boranom a Şivanom, ktorí už poznajú pravdu. Dôjde k prestrelke, pri ktorej je Şivan ľahko zranený a Dilaver ťažko, dokonca vyzerá ako mŕtvy – a tak sa napokon proti sebe konečne postavia len Boran a Cihan, tvárou v tvár, zbraň proti zbrani!

Sledujte v utorok, 22. marca, o 6.35 a v stredu, 23. marca, o 6.40!