Perla Orientu: 111. a 112. epizóda

Asi sa svojej rodine konečne zdôverí so svojím najkrajším a zároveň najsmutnejším tajomstvom – že čaká dieťa!

Kým Demir (Murat Yıldırım) zúfalo beží popri brehu rozbúrenej rieky Asi, ktorá sa pred hodnou chvíľou zatvorila nad jeho sestrou Melek (Elif Sönmez) a hľadá ju, zdesená Asi (Tuba Büyüküstün) zalarmuje celú rodinu a sama sa tiež, na smrť vystrašená, ponáhľa k rieke. Všetci tí, čo prišli pomôcť, sa však, žiaľ, stanú len tichými, bezmocnými a zúfalými svedkami obrovského nešťastia – Demirovi sa síce podarilo Melek vyloviť z dravého prúdu rieky, no bola pod hladinou príliš dlho, oživiť sa mu ju nepodarí...

Demir je z prežitej tragédie v takom hlbokom šoku, že na nefalšované zdesenie všetkých prítomných mŕtvu sestru vezme do náručia a, duchom úplne neprítomný, ju odnesie o pár stoviek metrov ďalej – k tomu osamelému starému stromu, ku ktorému ich mama Emıne (Elif S. Sert) kedysi priviazal, keď sa rozhodla ukončiť skokom do rieky svoj život... Neskôr ju odnesie domov, a kým ostatní trúchlia pospolu, on mĺkvo a bez pohybu sedí úplne sám vedľa postele, a ktorej leží mŕtva Melek. Nik nemá to srdce, ani dostatok odvahy ísť za ním a povedať mu, že jej telo treba odovzdať polícii. Nik, okrem Asi. No okrem prázdneho pohľadu a duto znejúceho hlasu, ktorým ju požiada o Melekin list na rozlúčku, ktorý vidí vykúkať z jej vrecka, sa Asi od Demira nedočká žiadnej reakcie...

Kým si Haydar (Menderes Samancılar) spytuje svoje čierne svedomie a v ušiach neustále počuje Zaferove (Emrah Elçiboğa) slová o tom, že za svoje hriechy zaplatí plačom nad hrobmi svojich detí, a kým zničená Süheyla (Tülay Günal) s Namıkom (Kenan Bal) vyprevádzajú mŕtvu Melek na jej poslednú cestu z majera Doğanovcov, Demir sa rozhodne pre otvorený rozhovor s Alim (Kanbolat Görkem Arslan). Ukáže mu Melekin list a pritlačí naňho, aby mu povedal pravdu – o sebe, svojich citoch k Asi, o Asiinej úlohe tejto tragédii...

A Ali to urobí, hoci namiesto skutočnej pravdy mu povie len svoju verziu. Verziu, v ktorej vinu nesie Asi, pretože nezabránila jeho svadbe s Melek a nezastavila ho. Keď ho potom Demir začne zúrivo mlátiť – a nebyť Kerima (Cemal Hünal) a Asi, zrejme by ho umlátil holými rukami na smrť – Ali síce začne kričať, že je Asi nevinná, no Demir tomu vôbec neverí. Obom vykričí, že za smrť jeho sestry nesú vinu a potom s Kerimom odíde preč, nevenujúc zdrvenej Asi ani jeden jediný pohľad!

Tryzna za Melekin je pre všetkých nesmierne ťažká, najťažšia však pre úbohú Asi, ktorá musí so svojím žiaľom, pochybnosťami a výčitkami, ktoré sa tak nespravodlivo zniesli na jej hlavu, bojovať úplne sama. Vo všetkom tom smútku si to zatiaľ ešte nik okrem Kerima a citlivého Ziyu (Onur Saylak) nevšimol, no jej vlastný manžel sa k nej správa ako k najväčšiemu nepriateľovi, s obrovským pohŕdaním, dešpektom a... Áno, nenávisťou. Dokonca jej šplechne do tváre, že s ňou žiadne dieťa nechce. Ktovie, čo by sa správal rovnako necitlivo a kruto, ak by vedel o jej tehotenstve – no v jeho súčasnom duševnom rozpoložení by mu to zrejme bolo aj tak jedno...

Keď nešťastná Asi sleduje Demira do trosiek ich domu, aby sa s ním konečne o všetkom porozprávala, nepochodí... Demir ju nechce počúvať, nechce ju vidieť, nechce s ňou dýchať rovnaký vzduch! Viní ju z Melekinej smrti a nikdy jej neodpustí, hoci vlastne ani nemá čo, no to v tejto chvíli neodkáže racionálne posúdiť. So slovami, že nedokáže žiť bez svojej sestry jej dá jasne najavo, že ich manželstvo sa týmto preňho skončilo!

Vo chvíli, keď Melekina rodina a blízki pochovávajú jej telo do hrobu susediaceho s hrobom ich mamy, zbabelec Ali príznačne opúšťa Antakyu... Po pohrebe Asi ticho poprosí svojho otca İhsana (Çetin Tekindor), aby ju odviezol domov. A hoci ho zjavne dosť prekvapí, že v takýto deň nie je so svojím manželom, netrápi ju zbytočnými otázkami a jednoducho to urobí.

Tieto dni sú veľmi ťažkou skúškou nielen pre Süheylu, ktorá nemá silu ísť ani na kar a požiada Namıka, aby ju z tohto prekliateho miesta, kde jej rodinu postihlo len samé trápenie a utrpenie, vzal niekam ďaleko, ale aj pre Defne (Selma Ergeç), ktorú prekvapia i vydesia hneď dve nečakané veci. Tou prvou je vášnivý bozk od Kerima, ktorý jej vtisol na pery, keď žialili nad Melek, tou druhou Haydarovo priznanie Zaferovi, že skutočne zabil jeho otca, ktoré si neplánovane a nepozorovane vypočula, keď stála na cintoríne len pár krokov od nich!

İhsan cíti, že jeho dcéru niečo veľmi trápi a rád by jej pomohol, no Asi mu to zatiaľ nedokáže povedať, a tak si s ním dohodne stretnutie na zajtra – dnes má totiž plné ruky práce s niečím o čom okrem nej a jej služobnej ešte nik nevie, s balením všetkých svojich vecí, pretože, aj keď jej to trhá srdce, sa už definitívne rozhodla odsťahovať sa od Demira!

Ešteže sa pán İhsan napokon rozhodne dať na svoj vnútorný hlas, ktorý mu šepká, že ho hrdá Asi potrebuje, a vráti sa – jeho zničená a utrápená dcéra totiž práve vychádza s kuframi z domu a opúšťa Demira a ich spoločný život, ktorý mal byť naplnený šťastím a láskou, no namiesto toho bol len plný výčitiek, bolesti a žiaľu...

Keď İhsan privedie Asi do jej rodného domu, ako vždy nič nechápajúca Neriman (Nur Sürer) sa do nej intenzívne pustí ako slon v porceláne – poriadne jej vynadá, že v týchto ťažkých dňoch nestojí pri svojom manželovi a nie je mu oporou a zasype ju množstvom ďalších výčitiek a otázok, na ktoré Asi v tejto chvíli nedokáže a nechce odpovedať. A tak nečudo, že sa zrazu vychytí a ujde na pole, kde ju nik neodsudzuje ani nekvári, kde sa môže poddať svojmu zúfalstvu... Ani len netuší, že jej súcitný a láskavý švagor Ziya, ktorý jediný pozná celú pravdu, sa v snahe zachrániť jej šťastie vybral za Demirom, aby mu povedal, že bude otcom – no napokon k tomu, žiaľ, nedôjde, pre Demirovu tvrdohlavosť, neprístupnosť a... Áno, ľahostajnosť, keď chladne povie, že nič, čo sa Asi týka, ho nezaujíma a že sa rozchádzajú a čo najskôr rozvedú!

Haydar už viac nedokáže žiť v klamstve, príliš sa bojí Zaferovej kliatby, ktorá ho už pripravila o Melek a Demira o Asi. Naozaj tomu verí, a tak z obrovského strachu, že napokon stratí aj svojho syna, sa mu konečne prizná, že pred rokmi skutočne pre peniaze zavraždil Zaferovho otca - a že Süheyla toho bola očitým svedkom.

Nečudo, že všetkým tým utrpením, klamstvami a zúfalstvom zdrvený Demir sa rozhodne opustiť Antakyu – a to navždy! So svojimi úmyslami sa zatiaľ zdôverí len Kerimovi, ktorého zároveň poverí rozpustením firmy a rozpredaním všetkého majetku, okrem oboch majerov - ten kozcuoğluovský je totiž už splatený a patrí opäť Kozcuoğluovcom a ten doğanovský zase patrí Süheyle, ktorá sa musí sama rozhodnúť, či chce odísť alebo zostať.

Kým sa nešťastná a úplne bezradná Asi s plačom otcovi zdôverí aspoň s časťou svojho trápenia – povie mu o Melekinom liste na rozlúčku a o strašnom obvinení v ňom, ktoré už nemá šancu vyvrátiť, srdce jej sestry Defne sa rozsype na tisíc márnych kúskov, keď jej Kerim príde povedať o tom, že s Demirom odchádzajú z Antakye, a de facto sa s ňou navždy rozlúčiť. Po tom, ako ju nedávno vášnivo pobozkal, totiž navzdory všetkému a všetkým v kútiku duše verila, že možno predsa len majú druhú šancu...

Ak by niekto ešte pred pár dňami povedal, že sa Demir môže niekedy k niekomu zachovať naozaj zbabelo a chrapúnsky, nik by tomu neuveril. No presne to sa, žiaľ, stane v deň jeho odchodu z Antakye, keď nemá ani len toľko slušnosti, aby jej osobne prišiel dať zbohom. Ešte aj kľúče od rezidencie po nebohom dedovi Cemalovi (Tuncel Kurtiz) jej pošle po Süheyle – a keď na seba natrafia na poľnej ceste, on vezúc otca späť do Sýrie a ona na ceste domov z poľa, nevystúpi z auta, nestiahne okienko a nepozdraví sa jej, ba ani len nekývne bradou na znak, že ju vôbec berie na vedomie – akoby bola preňho menej než vzduch!

Je zvláštne, aký dokáže byť občas osud nekonečne ironický... Krátko po tom, čo Zafer sľúbil Defne, že sa Haydarovi po jeho priznaní nič nestane, je to totiž práve on, kto sa nahnevaným a zúfalým krikom snaží jeho i Demira zachrániť pred nezmyselnou smrťou na mínovom poli, kam sa Haydar vrhol v snahe ukončiť svoje trápenie a hanbu, ktorú svojím činom vrhol na syna a Demir, ktorému už je všetko jedno, sa ta bez váhania vrhol za ním...

Keď Asi začuje pod svojimi oknami erdžať koňa, ihneď pochopí, že ho sem priviedol Demir – a tak sa zakrátko opäť stretnú na tom istom mieste, kde sa zrodila ich láska, na poli... Na jeho pár duto znejúcich viet o tom, že sa o koňa bude vedieť lepšie postarať, že majer už zatvorili a odchádzajú, mu odpovie jedinou vetou, ktorú dokáže zo seba vytisnúť – popraje mu veľa šťastia. On jej zdvorilo, no chladne zaželá to isté a... Potom sa ich cesty rozídu. Predtým, než nasadnú do auta a zamieria do Istanbulu, Demir s Kerimom ešte venujú nádhernej antakyjskej krajine posledný pohľad - a potom si Demir z prsta pomaly stiahne obrúčku a ako nepotrebnú smeť ju zahodí na pôdu, ktorá mu ešte donedávna bola domovom, no dnes je už len jarmom, ktoré odmieta niesť...

Po návrate domov Asi celej svojej rodine povie o všetkom, čo sa stalo – prečo ju Demir opustil a prečo opustil aj mesto, že ju viní z nešťastia a smrti svojej sestry, že uveril tej absurdnosti, že mala pomer s Alim! A zdôverí sa im konečne aj so svojím najkrajším a zároveň najsmutnejším tajomstvom – že čaká dieťa, že Demir o tom nevie a že sa o tom ani nikdy dozvedieť nesmie, o čo ich všetkých úpenlivo prosí. Nuž a o pár mesiacov, v jedno novembrové ráno, sa Asi v kruhu svojich najbližších stane mamou...

Sledujte v piatok, 16. januára, o 10.10!